CY02: Trasa: Kurima - Giraltovce - Chmeľov - Prešov - Sigord - Zlatá Baňa - Košice - Soroška - Rožňava - Rimavská Sobota - Lučenec - Veľký Krtíš - Šurany - Šaľa - Galanta - Senec - Bratislava/Karlova Ves. 465 km, 24.5 hod. jazdy s AVS 19 km/h.
Sobota 28.7.2001, deň prvý(16:20): Akurát som dooberal broskyne a nakladám veci na bike. Roylúčam sa s rodnou dedinou a vyrážam naspäť na ďaleký západ. Stav ODO 5165 km. Keďže som volal Robertovi do Košíc a dohodli sme sa, že tam prespím, tak cieľom prvého dňa boli Košice. Cestou som sa ešte rozhodol zastaviť v Zlatej Bani, kde bol Milan aj s deťmi na výlete. Cesta do Prešova bola v pohode. Horšie to už bolo smerom na Sigord. Neustále stúpanie ma dosť vyčerpalo. Keď som nakoniec dorazil do dediny, bolo už niečo po siedmej. Vôbec ma neprekvapilo to, čo som uvidel ako prvé: Milan, Roberto a Dušan na pive. Tak som sa s radosťou pridal. Nakoniec sme sa dohodli, že tam zostaneme aj na večer a bike sme teda nahodili do auta. Trošku som si zahral aj tenis, zjedli sme nejakú tu špekáčku a pred polnocou sme vyrazili do KE(00:15). Takže sumár 1. dňa bol len : ODO 5228, 63 km, 3 hod. jazdy s AVS 21 km/h.
Nedeľa, 29.7.2001, deň druhý: Keďže bola nedeľa, tak sme ráno vstávali už o 8:30 aby sme stihali na omšu o deviatej. Potom nasledovali výborné raňajky a "kosačka" - to ma Roberto výborne "olúskal". Tak na 1 cm. Takže z Košíc som vyrazil až o 11:40, za pekného slnečného dňa. Prvých 60 km bola cesta v pohode. Potom však nasledovala Soroška, kde som sa prvykrát dobre zapotil. No ešte šťastie, že počas celého stúpania sa nado mnou vznášali biele oblaky, ktoré zahaľovali slnko, takže sa šľapalo vcelku dobre. Za Krásnou Hôrkou sa však začalo trošku zmrákať, čo sa mi až tak veľmi nepáčilo. No, chválabohu, to nejako prešlo a ja som po krátkej prestávke v Rožňave a doplnení si zásob jediva a pitia, pokračoval ďalej. Terén bol v podstate rovinatý, len sem tam sa objavil aj nejaký ten kopček, ktorý však bol v pohode. Tak som prešiel až za Rimavskú Sobotu, kde som si za dedinou Ožďany postavil v poli stan už za tmy. Vybavil som ešte nejaké telefonáty a pred desiatou v sprievode bleskov zaľahol. Sumár 2. dňa: ODO 5378, 151 km, 7 h 36 min. jazdy s AVS 20,2 km/h.
Pondelok, 30.7.2001, deň tretí: Ráno som sa zobudil na pípanie budíka o siedmej a radšej som sa hneď zbalil a vyrazil ďalej, lebo vonku to už začínalo vyzerať veľmi zaujímavo. Schyľovalo sa k riadnej búrke. Zo začiatku som ešte tajne dúfal, že to všetko pôjde napravo odo mňa, no po 20 minútach jazdy sa to spustilo. Pršalo takmer celé dopoludnie. Až do jedenástej hodiny, kedy som dorazil do Lučenca. Najprv som zmokol do nitky a potom som došiel do dedinky Pincina, kde som prečkal celé dopoludnie. Už som aj začal zvažovať možnosť, že sa naložím na vlak. No nakoniec, ako som už spomínal, pred obedom sa to trošku ukľudnilo, takže som mohol pokračovať ďalej. Z Lučenca som potom pokračoval smerom na Veľký Krtíš, kde som si dal teplý obed a potom nasledovalo brutálne trápenie. Počasie bolo už vtedy OK, no členitosť terénu bola strašná. Tí, ktorí ste tadiaľ už niekedy išli, tak viete ako to tam vyzerá. Asi tucet rovných stúpaní a klesaní, sice nie veľmi strmých, no zato poriadne tiahlych. Najdlhší z nich meral nejakých 6 kilometrov hore, odkiaľ bol perfektný výhľad na Muránsku Planinu a na Nízke Tatry. Vtedy som už začínal mať celej výpravy už naozaj dosť. Pravé koleno som si už skoro necítil a nepomáhala už ani bandáž. Fakt to bolo veľa už aj na koňa, ako som ja. No samozrejme, že som to nemohol len tak ľahko vzdať, veď mam nejakú hrdosť. Tak som so zaťatými zubami pokračoval ďalej. Nakoniec som to dotiahol až k Leviciam, kde som si rozložil stan medzi dedinkami Plavé Vozokany a Dedinka. Bolo to tiché miesto neďaleko lesnej cesty. Takže sumár dňa: ODO 5519, 141 km, za 7 h 55 min. jazdy s AVS 18 km/h.
Utorok, 31.7.2001, deň štvrtý: 7:00 budíček. Hneď ráno som zistil, že to bude riadne horúci deň, pretože krátko po siedmej mohlo byť už nejakých 25°C. Tak som sa rýchlo zbalil a uháňal ďalej. To som sa už pomaly, ale isto priblížil k Západoslovenskej nížine, čomu som sa už minulý deň tešil, lebo to už začínalo byť kritické. Vedel som, že mi zostalo už len niečo viac ako 100 km, tak som si povedal, že to musím zvládnuť hoci aj len s jednou nohou. Ako som sa tak lopotil ďalej, teplota na slnku stúpala a stúpala. Vonku sa nepohol ani lístok na strome a obloha bola čistejšia ako voda v pohári. Tak si to viete predstaviť, čo to bolo za pečenie vo vlastnej šťave. Do Senca som dorazil o 13:20 úplne výčerpaný zo slnka, tak som sa hneď hodil do jazera tak, ako som bol oblečený. Len topánky som si stihol vyzúť. Po krátkom osviežení som sa vybral zdolať posledných 30 kilometrov. Nakoniec po dlhých útrapach som o 14 hodine a 15 minúte dosiahol svoj cieľ - Bratislavu. Cestou do Karlovky som sa ešte zastavil u sestry, kde som si dal obed a vypil asi liter vody. Na byt som sa potom vyterigal až o 16:50. Takže sumár posledného dňa: ODO 5648 km, čiže 129 km, za 6 hod a 38 min. s AVS 20 km/h. Happy and smile.