CY01: Trasa: Bratislava/Karlova Ves - Senec - Nitra - Žiar n/Hronom - Zvolen(1. noc) - B. Bystrica - Brezno - pod Kráľovou hoľou(2. noc) - Slov. raj/Tomášovský výhľad(viď mapka) - Sp.N.Ves - Branisko - Fričovce(3. noc) - Prešov - Chmeľov - Giraltovce - Kurima. 513,8 km, 27 hod. jazdy s AVS 19 km/h.
Je pondelok 9.7.2001, 10:20. Ja som už zbalený a všetky veci mam už nahodené na bikeu. Nie je toho vôbec málo: stan(4-miestny toho času ešte nepokrstený), spacák, karimatka, náhradna obuv a oblečenie + plné kapsy - takých 15 kíl záťaže. Stav ODO na mojom cyklokomputri : 4420 km.
Keďže som sa takto nabalený nevmestil do výťahu, musel som sa spúšťať pomaly peši dole schodmi. Počasie bolo veľmi príjemné: 25 °C a pod mrakom, takže Slnko nepálilo. Nasadol som na "stroj" a poďho za novými dobrodružstvami. Cestou som si v centre Blavy kúpil aj film do foťáku a už som sa nezadržateľne rútil smerom na východ. Za necelú hodinu som sa konečne vymotal z mesta a vyrazil som starou cestou smerom na Senec. Podmienky boli vynikajúce: mierny vánok mi vial do chrbta a slnko vykuklo len sem tam. Už o 12:00 som bol v Senci, kde som však odbočil smerom na Sládkovičovo, po hnusnej panelovej ceste, kde sa okolo mňa rútili autá vyše stovkou. Potom som prešiel následne: Galanta, Šaľa a Nitra(15:00), kde som si urobil obedňajšiu prestávku. Celá táto trasa merala 109 km a bola to jedna placka - rovina. Zmákol som to v AVS - 29 km/h, čiže to bola dobrá "dupačka". Tak asi po hodinovej prestávke som pokračoval ďalej smerom na Zvolen, ktorý som si vytýčil za cieľ dňa, keďže som sa tam mohol v pohode vyspať na ubytovni u môjho kámoša Slava. Vedel som, že mám pred sebou ešte riadnu "štreku", tak som poriadne šľapol do pedálov. Vtedy však už Slnko riadne pálilo, kedže sa medzičasom už celkom vyjasnilo. Teraz sa však už cesta začala vlniť, takže som sa už musel "pučiť" aj do kopca. Tak som pomaly, ale isto zdolával jeden kilometer za druhým. Nasledovali Zlaté Moravce, Žarnovica, Žiar n/Hronom(20:50) a Zvolen(22:00). Táto časť už bola síce trošku náročnejšia, no o to krajšia. Pekné prostredie povodia rieky Hron i okolitá nádherná príroda, mi spríjemňovali osamelú jazdu už po Stredoslovenskom regióne. Do Zvolena som dorazil tesne pred desiatou hodinou večer totálne vyčerpaný a zničený. No zostalo mi ešte toľko síl, aby som zašiel so Slavom na pivko. Trošku sme potom ešte pokecali a pred polnocou zaľahli. Takže sumár celého prvého dňa bol: ODO 4632, čiže 212 km, za 9 h a 30 minút jazdy s AVS 22,2 km/h. Niektorým makáčom sa to bude zdať možno málo, niektorým možno veľa, no napriek všetkému som na tento môj výkom hrdý a niekdy sa čudujem aj ja sám, že som to dokázal. No druhykrát by som to už asi neskúšal, pretože tá ďalšia cesta už bola riadna, ale "krížova".
Utorok, 10.7.2001, deň druhý: 7:00 - budíček a sprcha, ktorá mi padla tak dobre, ako snáď ešte nikdy. Potom som si ešte dal dobiť mobil a pustil som sa vyhľadať Slava L., aby som mu vrátil kľúč od ubytovne. Tak asi o 9 hod sa púšťam na ďalšiu cestu smerom do Banskej Bystrice. Keď som prechádzal popri letisku na Sliači, mohol som obdivovať aj MIG-iny, ktoré mali práve letecký deň. Do BB som dorazil o 10:30, kde som si potom vyše dvoch hodín prezeral centrum mesta a kde som si kúpil aj nové polovičné trekkingové topánky - Garmonty, za necelé 3 litre. Chcel som si kúpiť aj nejaký nepremokavý plášť, no nemali tam moju veľkosť. Tak som sa nakoniec o 13:30 pobral ďalej smerom pod Nízke Tatry, na Brezno. Celý deň bola riadna horúčava. Tam je teraz nová cesta 1. triedy, ktorá smeruje paralalene so starou. Samozrejme, ze je na nej zákaz vjazdu pre bicykle. Ja som sa však na to vykašlal a ťahal som si po nej aj naďalej. Asi po 5 kilometroch však stála policajná hliadka. A už som bol v tom. Nakoniec mi zožrali výhovorku, že namám vodičák a pustili ma ďalej, no už po starej ceste. Do Brezna som potom dorazil o 15:30, kde som si dal konečne teplý obed. Po hodinke oddychu som sa pustil ďalej smerom na Heľpu. To som už pociťoval riadnu únavu. Najviac ma začali trápiť kolená. Zvlášť ľavé. Tak som si nahodil bandáž a napredoval som ďalej na východ. V ten deň som sa ani veľmi neponáhľal, pretože som mal už celkom dobrý náskok a do Slovenského raja som to mal už len na pol dňa cesty. Tak som o 19 hod., tesne pred Pohorelou, zahol do poľa, kde som po nejakom tom kilometri našiel pod poľnou čerešňou vhodné miesto pre stan. Tak som sa tam vyvalil a trošku si zarelaxoval... Bolo tam veľmi pekne. Stred poľa medzi dvoma dedinami a nad tým všetkým sa týčila Kráľova hoľa. Jednoducho paráda. Takúto romantiku mi rýchlo zrušil prvý telefonát, kde mi Kamo oznámil, že nebudú môcť zajtra s Andym prísť do Slov. raja. Síce ma to až tak veľmi neprekvapilo a ani nenahnevalo, pretože pravdupovediac som to od Kama tak trochu aj očakával. Tak teda čo už. Plán sa trošku zmenil, no len v tom, že som mal doraziť domov o niečo skôr. Pôvodne sme sa mali na ďalší deň stretnúť v Raji. Totižto ja, Martin, Andy a Kamo a urobiť si pekný výlet. No nakoniec z toho nič nebolo. Potom som si postavil stan, v ktorom som ešte ani nespal, nasáčkoval som dovnútra aj bike a niečo po pol jedenástej som zaľahol. Takže sumár 2. dňa: ODO 4734, 102 km, AVS 18 km/h.
Streda, 11.7.2001, deň tretí: 7:30 zobudil som sa na nejaký bzukot okolo stanu a na teplo, ktoré začalo vyžarovať vychádzajúce slnko. Zavolal som ešte Martinovi do práce a dohodli sme sa, že teda to necháme tak a ja pôjdem rovno domov. Medzitým sa počasie začalo trochu meniť.. Celé N. Tatry boli najprv zahalené v hmle a potom v oblakoch. Vznikla zaujímavá situácia v horách bežná: dole svietilo slniečko a hore zúrila búrka. Tak som sa naraňajkoval, zbalil si veci a pred 10 hodinou som vyrazil. Chystal som sa vyšľapať si hore, na Kráľovku, no pohľad na tú búrku tam hore ma rýchlo odradil. Tak som potom pokračoval ďalej smerom na Telgárt. Po poslednom stúpani v N. Tatrách sa predo mnou objavila pekná roklina okolo Dobšinskej ľadovej jaskyne. Spustil som sa strmhlav dole a pred Stratenou som zahol doľava starou cestou cez Slov. raj, popri Troch kopcoch smerom na Hrabušice. Zo začiatku to bol tiež dobrý stupák, no potom to bolo o to lepšie kamikadze až do samotných Hrabušíc. Odtiaľ som sa pustil poľnou cestou do Sp. Tomášoviec, odkiaľ som sa vyterigal na Tomášovský výhľad(15:00).Pokochal som sa nádherným pohľadom na severnú časť Raja. Prostredie bolo veľmi pekné a pohľad dole do rokliny očarujúci. Mám veľmi rád prírodu, tak som to tam všetko riadne do seba nasával. No potom sa trošku začali zbiehať mračná a ja som sa spustil do Sp. n. Vsi(16:00). Tam sa na chvíľku rozpršalo, tak som si dal jedno pivko a pokračoval som ďalej. Za cieľ dňa som si vytýčil Fričovce, kde býva môj kamarát a spolužiak z "vyšky" Ďuro. No predo mnou bol ešte jeden kopček - Branisko. Keď som k nemu dorazil(18:00), bol som už dosť unavený, takže sa mi už vôbec nechcelo ťahať. No našťastie tam práve došiel jeden ťahač, ktorého som sa chytil. Vytiahol ma však len asi do 1/3, lebo potom zašiel na krajnicu a tak som sa musel pustiť, keďže som nechcel padnúť do priekopy. Tu zvyšnú časť som nakoniec nejako vyšiel a potom už len z kopca. Do Fričoviec som dorazil okolo siedmej večer. Dal som si sprchu, no a samozrejme, že sme dlho do noci kecali. Teda sumár dňa: ODO 4859, 125 km s AVS 18.5 km/h.
Štvrtok, 12.7.2001, deň štvrtý: O šiestej ráno ma prebrali zvony na miestnom kostole. Keďže Juro vstával už o pol siedmej do práce, tak som vstal aj ja, rozlúčil sa s ním dal som si už pripravené raňajky(vďaka Ďurovej mamke) a o ôsmej som vyrazil ďalej smerom na Prešov(9:20). Tam som nakúpil nejaké elektronické súčiastky a hneď som pokračoval ďalej. Vtedy som sa už veľmi nenáhlil, lebo mi zostávalo už len slabých 50 kilometrov. Prechádzal som cez Kapušany pri Prešove( kde je mimochodom aj pekný Kapušanský hrad, či lepšie povedané jeho zrúcaniny), Ladu a Lipníky, kde je odbočka doľava smerom na Giraltovce a Svidník. Cestou je aj menší kopček - Chmeľov, ktorý som ale obišiel z ľavej strany, pretože som sa rozhodol navštíviť známych v Pušovciach. Tam som sa zdržal nejakú tu hodinku a pokračoval ďalej do Giraltoviec, kde som potom zahol na cestu do Bardejova, v strede ktorej leží moja rodná dedina - cieľ mojej cesty. To ma už čakalo len 18 km., ktorých som zmákol v úplnej pohode, aj keď som už bol dosť unavený z predchádzajúcich dní. Dediny, ktoré som ešte cestou zdolal: Brezov, Lascov, Marhaň, Harhaj, Porúbka(kde som sa zastavil u mojej babky), Nemcovce, Kučín a KURIMA(13:50). Takže sumár 3. dňa bol: ODO 4933,8 , čiže 75 km, s AVS 22,2 km/h a s časom 3h 22min.
Bol som dosť unavený, no najviac som mal problémy s mojimi kolenami, ktoré som si v minulosti vôbec nešetril a hrával som futbal ako blázon. Tak čo už. Trochu ma prekvapilo to, že som nemal žiadnu svalovku ani som necítil veľkú únavu svalov zo záťaže. No aj tak mi padlo vhod to, že na ďalší deň sme sa boli vykoprcnúť na Domaši. Takže asi toľko k tejto mojej prvej veľkej túre, ktorú som si zopakoval o 16 dní, no tentokrát smerom na západ.
