„Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte (...) chodník nášmu Bohu!“ (Iz 40, 3)
Išlo o veľmi hlasné Izaiášovo volanie, ktorým vyzýval izraelský ľud v Mezopotámii, ktorý tam bol už 50 rokov v babylonskom zajatí, aby nestrácal nádej. Pán však nakoniec poslal svojho posla zvestovať oslobodenie a návrat do vlasti, zvestovať, že Boh sa znova postaví do čela svojho ľudu a zavedie ho naspäť do zasľúbenej zeme, ako to kedysi urobil počas ich otroctva v Egypte. Najprv však treba opraviť cesty, spriechodniť ich a poodstraňovať výmole, ako sa to robievalo pred príchodom kráľa do svojich provincií.
Túto radostnú zvesť proroka Izaiáša zopakoval o päťsto rokov neskoršie Ján Krstiteľ na brehoch rieky Jordán. Tentoraz sa však Mesiáš chystal prísť osobne.
„Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte (...)chodník nášmu Bohu!“
Túto výzvu počúvame každý rok i my, keď očakávame Vianoce. Boh, ktorý odjakživa prejavoval živú túžbu byť spolu so svojimi deťmi, prichádza, aby prebýval medzi nami (porov. Jn 1, 14). Dnes takisto stojí pri dverách a klope, lebo chce vstúpiť a „večerať“ s nami (porov. Zjv 3, 20).
Aj my sami často cítime potrebu stretnúť sa s ním, mať ho na ceste životom vedľa seba, aby sme boli zaplavení jeho svetlom. No aby mohol vstúpiť, to si vyžaduje poodstraňovať prekážky. Teraz však už nepôjde o vyrovnávanie chodníkov, ale o otvorenie vlastného srdca.
Ježiš preto hovorí o niektorých prekážkach, ktoré zatvárajú naše srdcia: sú to krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvá, nemravnosť, závisť, rúhanie, pýcha... (porov. Mk 7, 21-22). Tou prekážkou býva často i nenávisť voči príbuzným alebo známym, rasové predsudky, ľahostajnosť k potrebám ľudí okolo nás, nedostatok pozornosti a lásky v rodine a pod.
A práve kvôli týmto prekážkam, ktoré nám bránia stretnúť sa s Bohom, je tu Izaiášova výzva:
„Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte (...)chodník nášmu Bohu!“
Ako mu teda konkrétne pripravíme cestu?
Zakaždým, keď spozorujeme, že sme príčinou prekážky, ktorá nám nedovoľuje spojiť sa s ním, poprosíme ho o odpustenie. Je to úprimný prejav pokory a pravdy, ktorým sa pred neho postavíme takí, akí sme, a uznáme, že sme krehkí, slabí a hriešni. Je to aj prejav dôvery, ktorým sa utiekame k jeho otcovskej láske, lebo je „zhovievavý a nesmierne dobrotivý“ (porov. Žalm 103, 8). A je to aj prejav túžby polepšiť sa a začať odznova.
Môžeme to robievať večer pred spaním, v čase veľmi vhodnom zastaviť sa, prebehnúť mysľou celý deň a poprosiť o odpustenie. Príležitosťou môže byť aj slávenie Eucharistie, keď na začiatku omše v spoločenstve s ostatnými budeme intenzívnejšie prosiť o odpustenie svojich hriechov.
Veľkou pomocou je aj osobná spoveď. Sviatosť, v ktorej nám Boh odpúšťa hriechy. Je to stretnutie s Pánom, ktorému práve vtedy môžeme darovať všetky svoje hriechy. A odídeme zachránení a s istotou, že sme sa stali novými ľuďmi, a zároveň s radosťou, lebo sme sa stali skutočnými Božími deťmi.
Je to teda Boh sám, kto svojím odpustením odstraňuje všetky prekážky a „vyrovnáva chodníky“, a tak obnovuje s každým z nás vzťah lásky.
„Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte (...)chodník nášmu Bohu!“
Zažila to i Lujza. Mala veľmi pohnutý život: kamaráti, drogy, morálny zmätok. No snažila sa z tejto cesty odísť. Vymaniť sa zo závislosti od drog sa jej podarilo, lenže ostala navždy poznačená. Po unáhlenom civilnom manželstve sa u nej objavili príznaky aids. Manžel ju opustil.
Luiza ostala s následkami svojej minulosti sama. Našťastie sa stretla so skupinou kresťanov, ktorí žili podľa Božieho slova a rozprávali si o tom svoje skúsenosti. Tak objavila svet, ktorý bol pre ňu dovtedy celkom neznámy. V okamihu, keď spoznala, že Boh je Otec a že je Láska, jej hriechy prestali byť len jej záležitosťou. Uverila, že Boh jej ich odpustil. Odvtedy sa jej život zmenil. Jeho odpustenie ju otvorilo pre dovtedy nepoznanú radosť napriek prežívaným bolestiam a chorobe. Z jej tváre vyžarovala krása, ktorá sa nestrácala ani zhoršovaním choroby. Jej vyrovnanosť lekárov priam udivovala.
A ona? Akoby sa znova narodila.
V deň smrti ju na jej prianie obliekli do bielych šiat. Cesta k veľkému stretnutiu v nebi bola voľná!
Chiara Lubichová