Rozhovor Radio Vatikan – Sergio Centofanti

s Chiarou Lubichovou

po atentátoch v USA 11.septembra 2001

Molens – 17.septembra 2001

" Tvárou tvár takej veľkej a absurdnej tragédii, ktorá nás všetkých prevyšuje človek hladá zmysel toho všetkého. Akú odpoveď ponúkate vy pred toľkým strachom a úzkosťou?"

Keď som videla ako neskutočne sa zrútili tie mrakodrapi, tvátou tvár tejto ukrutnej tragédii, v šoku, že zrazu svetová veľmoc sa stala zranitelnou a na  vlastnej koži pociťuje pád mnohých istôt a aj v strachu z vypuknutia vojny z nepredvídatelnými následkami, akoby som znova prežívala bombardovanie v Tridente počas II. svetovej vojny. Všetko sa rútilo a  vo vnutri  silná otázka,  existuje niečo čo nemôže zničiť žiadna bomba? Odpoveďou bolo: áno existuje. Je to Boh. Boh, ktorého sme objavili ako lásku.  Žiarivá odpoveď, ktorá nám dala istotu, že On nemôže opustiť nás ľudí, že On nikdy nechýba v histórii, dokonca, že  vie obrátiť - nasmerovať nadobro čokoľvek sa stane. Dotýkala som sa ho nečakaným spôsobom.

Pýtala som sa: Možno, že práve teraz, na začiatku XXI. storočia chce Boh zopakovať tú veľkú lekciu, aby sme si  znova postavili Jeho na  prvé miesto v našom živote, aby nás tak prinútil dať na druhé všetko ostatné? Toto je pre mňa nádejou a budúcnosťou.

A tak, to čo sa všetkým zdá krokom späť, pre mňa má nadobudlo iný význam. Všimla som si, že tento pohľad na vec, vyviera aj z duše američanov. Toto mi povedali tí čo žijú tam.

"Ktoré sú kontrétne znamenia tohto pohľadu?"

Celkom určite sú kontrétne znamenia! Napríklad som sa dozvedela, čo povedal jeden pätnásťročný chlapec: „ Veľmi sa ma dotklo to zlo čo sa stalo, ale pozri koľko dobra sa z toho rodí. Preteky solidarity, aké som nikdy pred tým nevidel.“

Myslím si, že tieto tragické udalosti priblížili ľudí viac k Bohu. Z New Yorku mi ďalej píšu, a to vieme aj z televízie, že mesto sa úplne premenilo, múry ľahostajnosti sa roztopili v záplave konkrétnej pomoci, povzbudzovania, pripravenosti urobiť niečo pre odlahčenie boslesti druhých. Je dojemné, hovoria, vidieť celý národ, ako sa v tomto nešťastí v spontánnej modlitbe obracia k Bohu, od parlamentu až k ľuďom na námestí, ukazujúc tak rôzne korene svojej viery.

Podľa nás je toto aj znamením osobitného povolania tejto veľkej krajiny.

Viac krát som bola v USA: majú špeciálne povolanie k jednote. Môžeme povedať, že sú tam prítomné všetky etnické skupiny sveta. Táto krajina je tak multináboženská, multietnická, multikulturálna, že by mohla ukázať svetu model jednoty.

"Ale nemôžeme zaprieť, že sú prítomné aj rastúce antiislámske nálady, čo sa tohoto týka uskutočnil sa v USA aj  jeden atentát. Čo treba robiť, aby sa odstránili tieto rozdelenia, tieto nálady, ktoré kriminalizujú celý islámsky sve?"

Už dlhší čas v našom hnutí, ale nielen v našom hnutí, sme s moslimami vybudovali hlbokú jednotu v Bohu, a to práve tu v USA, s veľmi  rozšíreným moslimským afro-americkým hnutím. Dozvedela som sa, že v tejto chvíli je pre nich veľmi dôležité bať zjednotení s nami kresťanmi v snahe prinášať do sveta všeobecné bratstvo.

Musíme sa rozpoznať ako bratia, kresťania a moslimovia. Všetci sme Božími deťmi. Preto,  my kresťania, správajme sa podľa toho. Toto je cesta.

"Zaiste, vy dobre poznáte islam, vo vašom Hnutí fokoláre ako hovoríte sú aj moslimovia?"

Áno samozrejne! Veľmi veľa: sú v Alžírsku, sú v Amerike, sú v Palestíne a v mnohých iných moslimských krajinách, v Afrike, v Ázii.

"Odkiaľ sa berie, podľa vášho názoru, toľko nenávisti zo strany niektorých moslimských fundamenalistov? Čo sa s tým dá robiť?"

Podľa mňa je tu v hre Zlo, s veľkým Z.  A preto ja  v hĺbke cítim jednu vec, ktorá je možno trocha originálna: teraz sa mobilizujú všetky sily na politickej úrovni, medzi predstaviteľmi štátov, atď. Ale je potrebné, aby sa aj náboženský svet zmobilizoval pre dobro, aby sa zjednotil pre dobro. Už sa to robí. Napríklad Svätý Otec minulú nedeľu hovoril s takou silou, a videla som, že všetky  noviny to zaznamenali, že je potrebné, aby  Amerika nepodľahla pokušeniu nenávisti. Bez prestania opakuje svoje výzvy k mieru. Všetko to čo už robí, napríklad Svetová konferencia za mier. Pred niekoľkými dňami bolo v Barcelone stretnutie stoviek predstavideľov rôznych náboženstiev a cirkví iniciované komunitou Svätého Egídia. Vydali posolstvo, v ktorom sa nasadzujú za mier.

Samotné naše hnutie napríklad vo svojom politickom výraze, volá sa Hnutie Jednoty, prináša tieto myšlienky bratstva ako predzvesť pokoja, cez miestne zastupitelstvá, cez parlamenty  v mnohých častiach sveta.

Ale je málo, to čo robíme. Všetko by bolo treba zintenzívniť a zovšeobecniť. Nemôžeme nechať všetko iba na politikov. Modlíme sa, aby po jednej tragédii nevznikla ďalšia, ak by  sa nezvolila dobrá cesta, podľa múdrosti a dobrého citu pre vec.

A potom som mala ešte ďalší nápad: ak by sme my všetci kresťania uskutočňovali s obnoveným nadšením novú evanjelizáciu tak ako ju predstavuje Svätý Otec, toto by bolo riešením, pretože prináša práve bratstvo, ducha spoločenstva nie iba medzi katolíkmi ale potom cez dialóg so všetkými ostatnými vo svete. Skrátka, mohla by sa nájsť cesta.

"Čo môže dať kresťanstvo v tomto dialógu  islamu?"

Bratstvo, bratstvo. Plán boží s ľudstvom je práve bratstvo. Toto je aj opravným prostriedkom v politike, ktorá sa trochu odchýlila, akú aj my tu v západnom svete trocha zažívame. Bratstvo, ktoré je možné aj s ľuďmi iných náboženstiev a iných presvedčení, pretože bratská láska je v DNA každého človeka stvoreného na obraz a podobnosť božiu.

"A predsa v tejto chvíli trocha prežívame ovzdušie vojny…"

Áno, bohužiaľ! Dúfalo sa, že nie, ale naopak sa mi zdá , že je to stále vážnejšie.

"Čo môže urobiť človek z ulice, obyčajný človek?"

Už existujú konkrétne iniciatívy. Viem o jednom talianskom meste, ktoré chce ponúknuť ďeťom z New Yorku a z Washingtonu, ktoré zostali sirotami, pohostinosť v ich rodinách. Aj my príjmeme v jednej z našich citadiel blízko New Yorku ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Zatiaľ, každý na svojom mieste sme všetci  pripravení pomáhať – kohokoľvek stretneme s akýmikoľvek prostriedkami. Láska je vynaliezavá. Je treba dať sa do práce.

"Vy teda aj v tejto tragédii vidíte svet, ktorý sa približuje k jednote?"

K dobru, k jednote. Presne tak. A dokonca pozrite sa, my tu a naši z hnutia v USA si paradoxne hovoríme tú istú vec. Presne, my máme ako Ideál, lepší svet, zjednotený svet. A tak si hovoríme, ale tu paradoxne dvere …sa dokorán otvárajú,  aby sme skôr prišli k jednote.

Posledná aktualizácia: 20.2.2002